Zatratene chcená

Zastonala…

Len tak potichučky,

aby si ju nikto nevšimol.

Ubolené rúčky

objímali

roztrasené kolená,

sedela v tmavom kúte

sama zmätená

a trucovité slzy

padali na perute

vytúženej slobody.

Uväznená v čudnej klietke

prelietavých túžob,

pochovaná do vody

nekonečných omylov,

kde čaká na ďalšie prianie.

Odhodená a či chcená,

pokým smútkom nezavanie,

vysoká vždy bude cena

obyčajnej samoty.