sú chvíle, keď sa všetko javí čierno-biele a každý nádych bolí srdce…
Som Prometeus prikovaný
k starej hrudi života,
zvuk srdca počuť z každej strany,
z mojej hrude volá samota.
V clivom náreku vetra hľadám
roztrhanú dušu na kusy,
ktorá nebola nikdy mladá…,
pozemská reťaz ma zadusí.
Aj plytký nádych páli pľúca,
keď sa strácam v nemých hlbinách,
kde zneje pieseň srdcervúca,
šťastie sa mení na čierny prach.