Tak už viem ako sa cítia čerti v pekle variaci sa vo vlastnom pote. Počasie posledných dní mi tento pocit doprialo spoznať na vlastnej koži. Horím akoby ma niekto opekal na ražni. Už len pokoreniť a naporcovať…
Až v takýchto neznesiteľných horúčavách si človek uvedomí, že dažďové kvapky majú cenu diamantov. Počasie sa s nami zahráva tak, ako sa my zahrávame s našou Matkou Prírodou. Veď každá akcia má svoju reakciu. Výnimkou nie je ani negatívny vzťah človeka k Zemi. Naša ľahostajnosť a pohodlnosť nás čoraz častejšie začínajú dostávať do náručia klimatických extrémov, z ktorých sa nie vždy a všetci dokážeme pozviechať.
V takých prípadoch slovné spojenie „Peklo na Zemi“ stráca svoju metaforickú stránku a stáva sa reálnym fyzickým a psychickým utrpením.
Zostáva len dúfať, že sa nespečieme na popol. Žiaľ, nie sme bájne fénixy, ktoré by z prachu opäť povstali. Máme len jednu šancu, tak ju skúsme využiť v prospech nás a našich detí. Aby sme čertom dobrovoľne nerozšírili ich územie…