Upleťme pevný most zo splnených sľubov,
z nádejných vyhliadok cez kotlinu straty
a samoty, kde sa pod plačúcou vŕbou
skláňa osirený bozk zo slzy zliaty.
Mravčenie hladnej túžby volá na poplach,
stratil som sa v tmavom labyrinte sveta,
dotkni sa ma a sfúkni z tela nemý prach,
rozochvej ma chuťou mámivého leta.
Nezostanem chladný ani na minútu
a celá zmokneš pod mojimi rukami,
uložím ťa takto nežne zavinutú
na posteľ. Je štedré, čo tvoja láska núka mi.