Bezvetrie… Nepohne sa ani vlnka
a krištáľová hladina
sa v tvojich slovách rozpína,
neodbytná myšlienka bystro žblnká.
Zaklope mi ako tulák na vráta.
Keď s radosťou jej otvorím,
z mysle sa stratí hmlistý dym,
rozplynie sa nechápavá záplata.
Vnímam ťa molekulou lásky
a odpovede na otázky
poznám ako tvoje pery.
Si môj denník, moja nahota,
keď sa slovo v slove zamotá,
vždy len k tvojmu srdcu mieri.