Prší, ako už po x-týkrát počas tohto leta. Sledujem kvapky ako sa pretekajú, ktorá skôr dosiahne studené objatie mláky, no zabúdajú na to, že len spoločnými silami ju môžu vytvoriť. Tak isto zabúdame na súdržnosť aj my, ľudia. Stačilo by sa v niektorých prípadoch len zamyslieť a správne vyhodnotiť situáciu, problém. Požiadať o pomoc, poradiť sa. Rýchlejšie by sme sa dopracovali k výsledku…
Výsledok! To je to, po čom všetci túžime, čo chceme poznať. Človek je tvor zvedavý a táto vlastnosť ho sprevádza po celý život. Neraz nám narobí nechcené problémy. Ale priznajme si, túžba vedieť nás poháňa vpred. Ani ja nie som výnimkou.
Surfoval som po nete, na sociálnej sieti a pohľad mi padol na kvíz, ktorý mal vyhodnotiť, aká hlboká je moja láska. Výsledkom boli percentá stanovené na základe jedného kliku myšou na ikonu. Vyšlo mi 98%. Slušné, no nie? Síce neviem, akým spôsobom sa systém dopracoval k tomuto záveru, nevadí. Je to také nezmyselné ako výkyvy tohto roztopašného počasia. A tie chýbajúce dve percentá sú znakom toho, že sa ešte mám kde posunúť…Veď napredovať je potrebné. Keby som mal stáť na jednom mieste, ešte by som dostal kŕčové žily. Tak teraz premýšľam, ako zostať v pohybe a nezastať, či nedajbože nehodiť spiatočku.
V septembri sa zas začne kolotoč. Kolotoč povinností, z ktorého nebude úniku. Budem sa na ňom točiť skoro celý rok, takže musím nasadnúť včas, aby som stihol zachytiť správnu frekvenciu požiadaviek, a tak odolal preťaženiu, ktoré by ma vyhodilo z rytmu.
No teraz sú ešte prázdniny a ja si chcem vychutnať sladké ničnerobenie. Už len aby sa vyčasilo a ja som mohol plnými dúškami vdychovať arómu dozretého leta.