Kroky po koberci,
tlmené ozveny (s)vedomia,
prechodené noci
do posledného otlaku,
zhrýzam sa vidinou
nejasných bodov nad horizontom
a sekundová ručička
mi rytmicky zatína do uší,
vonku sa neúnavné svrčky
snažia hlasným cvrlikaním
dostať do mojej hlavy,
aby som nezabudol,
že každý zajtrajšok
sa stane minulosťou.