Spomínam si na staré dobré časy, kedy prvý školský deň na základke aj na gympli trval sotva hodinu. Dnes som si odstál na študijnom oddelení vyše hodinu len preto, aby som dostal známku na študentský preukaz a pečiatku, že som splnil všetky podmienky pre postup do tretieho ročníka. Samá byrokracia, zbytočná administrácia. Veď načo je nám potom akademický informačný systém, ktorý nad nami bdie svojou vše(ne)mohúcnosťou?!
Deň sa však ešte zďaleka neskončil. Pobehal som skoro celú školu, aby som si skompletizoval rozvrh. Doteraz sa to úplne nepodarilo. Škrípe ako nenaolejované pánty. A taký zvuk vie byť naozaj otravný. Ani nechcem vidieť ostatné dni, keď sa už ten prvý začal chaoticky. Teória chaosu vie byť aj užitočná, ale myslím, že len vtedy, keď sa samy dobrovoľne rozhodneme byť jej vyznávačmi a nájdeme si v chaose svoj vlastný poriadok.