Neurčitý smer

25. septembra 2010, martins, Omrvinky dňa

ciel

Život ponúka výklad s rôznorodým sortimentom. Človeka potom láka vybrať si. Niektorí si vyberajú s rozumom, iní sa riadia pocitmi. Ja si vyberám podľa toho, čo ma baví, čo ma istým spôsobom obohacuje, zväčša duševne.

Som všestranne založený. Raz ma očarí jedna záľuba, inokedy druhá, a tak sa to strieda dokola. Nikdy však na žiadnu nezanevriem. Je ich veľa, preto sa ani jednej nemôžem venovať na sto percent. A okrem záľub je tu aj škola. Aj mozog z času na čas dostane chuť nasýtiť sa novými vedomosťami.

Cestujem od jedného dňa k druhému. V myšlienkach. Čo je dôležité, v čom sa skrýva pokojná a štedrá budúcnosť…Včera v električke sedela žena. Hlavu mala sklonenú, pravou rukou si prechádzala po vlasoch. Vždy si jeden vytrhla, zapozerala sa naň, a tak sa to stále opakovalo. Rozmýšľal som, koľko vlasov jej zostane, kým sa dostane do cieľa svojej cesty.

Cieľ. Ako zistím, kde sa nachádza ten môj?! Každý sa k nemu musí dostať. Po vlastných. Bez značiek. Bez prikázaného smeru. Len s pomocou vlastného inštinktu.

Som zvedavý, kam sa nakoniec zatúlam. Dopredu to však nikdy nezistím. Osudový chodník neexistuje. Sú len moje kroky, ktoré ma privedú k budúcnosti…