Rozlieha sa morzeovka lesom,
smutné ďatle budia spiace stromy,
kým ich práca celkom neochromí.
Budím sa, no ešte hore nie som…
Realita láme myseľ zo sna,
neodpovie, prečo býva krutá,
svojou pravdou všetky kroky spúta,
už aj moje tajné priania pozná.
V rozvírených vodách strácam nite,
utopený v hustej realite,
pavučina neodvratných pádov…
Pomôže len prosté „dovidenia“,
symbolizujúce koniec snenia,
poznačené živou krutovládou.