Do snehu kreslíš biele kvety,
spievaš im, aby neuvädli,
na duši tuhá príchuť mäty…
Zima ti kradne teplé slzy,
život je k ľuďom často drzý,
oberá nedozreté plody,
pod ľadom býva skrytý smútok,aj ten je súčasť živej vody.
