Zabáram sa do horkých dní,
kôrnatiem a strácam kroky,
nebo padá na tvrdú zem,
nemá pohľad modrooký.
A Boh mi je dlžný šťastie
za tie bolestivé črepy,
spiace v podráždených ranách,
iba čas ich spásou zlepí.
Nebo padá na tvrdú zem,
kým si ticho brúsi jazyk,
na ozveny neodpoviem.