Martin Chudík

         Sedím tu a pozerám sa na svet cez okuliare, ktoré som si nekúpil. Podaroval mi ich mesiac jún, aby som si vyskúšal pohľad na svet aj z iného uhla. Nuž sa dívam a nie je to veru ľahký pohľad. Predo mnou samé skriptá, poznámky, zošity…Tak sa snažím študovať, nech už mám úspešne za sebou všetky skúšky, veď prázdniny sú za dverami, patrilo by sa.

         Stačí kúsok miesta, kde sa zložím, zvýrazňovačka a mozog pripravený nasávať vedomosti. Na prvý pohľad jednoduchá výbava. No schyľuje sa ku koncu a mozog opotrebovaný prípravou na predošlé skúšky už nemá takú veľkú kapacitu na prijímanie ďalších informácií, zvýrazňovačka stráca zdravú farbu v lícach a aby toho nebolo málo aj to miesto sa už ťažko hľadá. Trojizbový byt je pre päť osôb (keďže k nám prišiel na návštevu dedko) dosť primalý. A tak sa potĺkam z jednej izby do druhej a striehnem na chvíľu, kde by som mohol byť so svojou milovanou genetikou aspoň na pár minút osamote.

         Čakám, kým si budem môcť vymeniť „júnové“ okuliare za svoje vlastné, ktorými uvidím aj maličké krásy sveta. Možno sa to dnes začalo uberať správnym smerom, keď som v ústach pocítil malinovú chuť mámivého leta…