Z diaľky si tak veľmi blízka, z blízka zase vzdialená, neodbytne na mňa píska tvoja hlasná ozvena. Si môj obraz od Moneta, impresívne zladená, usmievaš sa farbou leta, odhaľuješ ramená. Z diaľky si tak veľmi blízka, z blízka zase vzdialená, skôr než si ma celkom získaš, rozplynieš sa bez mena.

Z odvrátenej strany fúkam púpavovým hlávkam do tváre, dávam zbohom čiernym lúkam, nenápadne miznem v opare. Nedoletí k tebe správa, v ktorej večne pred tmou unikám, púpava rásť neprestáva, ale stále som tu iba sám.