Zabáram sa do horkých dní, kôrnatiem a strácam kroky, nebo padá na tvrdú zem, nemá pohľad modrooký. A Boh mi je dlžný šťastie za tie bolestivé črepy, spiace v podráždených ranách, iba čas ich spásou zlepí. Nebo padá na tvrdú zem, kým si ticho brúsi jazyk, na ozveny neodpoviem.
Pokračovanie článku