sú chvíle, keď sa všetko javí čierno-biele a každý nádych bolí srdce…
Som Prometeus prikovaný
k starej hrudi života,
zvuk srdca počuť z každej strany,
z mojej hrude volá samota.
V clivom náreku vetra hľadám
roztrhanú dušu na kusy,
ktorá nebola nikdy mladá…,
pozemská reťaz ma zadusí.
Aj plytký nádych páli pľúca,
keď sa strácam v nemých hlbinách,
kde zneje pieseň srdcervúca,
šťastie sa mení na čierny prach.
martins Gabriel, ďakujem, potešil ...
bubak martin to je fascinujúca ...
martins Derechurka, ďakujem, tvoje ...
martins Stano, na dnes som si nechal ...
derechura tiež mi tu to tak príde, ...
Celá debata | RSS tejto debaty