Zazvonil budík…
ručičky ukazujú dvanásť…v noci
a ja sa prebúdzam prekvapený,
ako rýchlo vie čas dať mat
ľudským snom,
krátim si život slovami,
keď sa mi minú, budem vedieť,
že je koniec starým začiatkom
a vykročím cestou, čo nepozná
umelé minúty, len nekonečné metre,
ktorými si vymeriam zaslúžený pokoj.
martins Martha, ďakujem, potešila ...
Martha Bielska Martin, vo štvrtok ...
rozpravkarka2 Hm, tak sa mi asi ...
martins Zuzka, nie veru, túto báseň... ...
rozpravkarka2 Mám pocit, že toto ...
Celá debata | RSS tejto debaty