Ťažko sa nám spolu zaspáva, keď v nás prúdi vriaca láva, pohltíš ma ako záplava, v ktorej loďka pre dvoch pláva. Vo vlnách sa ľahko zapletá každý kúsok nášho tela, možno sme len dlhá štafeta, ktorá zo snov priletela.

Koľko snov sa zmestí ľuďom do hlavy, keď sa veľký s malým k sebe postaví, niektoré však zvädnú ako lupene, kto si na ne potom ešte spomenie. Možno po nich zostane len medzera, pochovaný kameň na dne jazera, blúdime vždy, keď je strata hlboká, možno aj mne padla jedna do oka.