Čítajú si z očí na nábreží, kradnú sa svetu navzájom, pri nohách im plachá túžba leží, hľadá si u nich podnájom. V objatí sú pred všetkými skrytí, čas teraz plynie pomaly, v noci svoje nesplnené city na brehu rieky nechali.

S neurčitkom v hrudi hľadám správne homonymá pre dvoch, v ktorých blúdi obojstranná tma a zima. Čas si trhá perie, píše verše v hladnej jame, niečo si z nás berie, odloží a potom láme. Čistí telo zvnútra, srdcu presný rytmus dodá, zbaví lásku útrap, ja som studňa a ty voda.

(Z)vraciam pravdu do vína, bola to len zdochlina po dátume spotreby, takú len ten velebí, čo si ťažko spomína.

Na chvíľu sa stávaš inou, keď ťa mením pod perinou, vtedy zbieraš z môjho tela zimomriavky, čo si chcela, dotknúť sa a nechať dýchať našu pieseň v piesni ticha, láska, tá nás nežne číta, kým je vo mne, v tebe skrytá.