Naučím sa kráčať s podmienkami doby, ktorej vládnu páni podvodníci, snobi? Nechcem stretať nosy obrátené hore všade, kde sa blysnú pozlátené zore. Budem vládať plávať svetom proti prúdu, odolávať sile vyznávačov voodoo? Nechcem cítiť príchuť ostria dlhých nožov, keď sa budem právom boriť s vôľou Božou. Som len prostý posol svojich tajných […]

Zazvonil budík… ručičky ukazujú dvanásť…v noci a ja sa prebúdzam prekvapený, ako rýchlo vie čas dať mat ľudským snom, krátim si život slovami, keď sa mi minú, budem vedieť, že je koniec starým začiatkom a vykročím cestou, čo nepozná umelé minúty, len nekonečné metre, ktorými si vymeriam zaslúžený pokoj.

Upleťme pevný most zo splnených sľubov, z nádejných vyhliadok cez kotlinu straty a samoty, kde sa pod plačúcou vŕbou skláňa osirený bozk zo slzy zliaty. Mravčenie hladnej túžby volá na poplach, stratil som sa v tmavom labyrinte sveta, dotkni sa ma a sfúkni z tela nemý prach, rozochvej ma chuťou mámivého leta. Nezostanem chladný ani na minútu a celá zmokneš pod […]

O desať minút odbije polnoc, v nežných dotykoch odetá a ďalší deň strávený v tvojom náručí sa opäť stretne s novým, ako večná štafeta… Opakujem si ťa každú sekundu, to ma naučí cítiť levanduľovú vôňu pokožky, aj keď budeš sto kilometrov vzdialená, vždy ma nasýti hlasná ozvena tvojej lásky. V sútoku našich tiel sa dýcha najsladšie, aj […]

sú chvíle, keď sa všetko javí čierno-biele a každý nádych bolí srdce… Som Prometeus prikovaný k starej hrudi života, zvuk srdca počuť z každej strany, z mojej hrude volá samota. V clivom náreku vetra hľadám roztrhanú dušu na kusy, ktorá nebola nikdy mladá…, pozemská reťaz ma zadusí. Aj plytký nádych páli pľúca, keď sa strácam v […]

Zaspávam v žmurknutí tvojho oka, viečkami zakrývaš hlboký výstrih vášni rozpálenej dodivoka. Vypršala doba platnosti všetkým opatrným slovám, plachým dotykom… V nove nášho zrodenia skonala drahá nevinnosť, niektoré veci sa nemenia. Poznám cestu ku šťastiu, celaskon lásky tvojich pier a viem, že vytúžený mier sa skrýva v každodennom predvídaní […]

Pribitý na misky váh leží človek v pote budúcnosti, odhodlaný samovrah… Keď sa šťastie uňho postí, klesá k hline svojich nôh, keď ho láska láme v kosti, dlho lieta v oblakoch. Kruté váhy osudu, premenlivé ako apríl, šetriť ľudí nebudú…

Tam, kde sa to všetko stáva, pod stromom s listami lásky, zahorela vatra dravá v teplý večer svätojánsky. Zapletený veniec ticha, zvedavosťou srdce dýcha, lampáše ma nocou vedú, chcem ochutnať z tvojho medu.

dekadentná deštruktívna dynamika detailného dadaizmu delí deprivujúci dialóg dennou dávkou didaktiky dolámaná demonštrácia dopriala dogme dokonalú defloráciu dokončenej definície

Venované DV Ako loď na vlnách odhodlanej snahy, hľadám nový prístav, prekračujem prahy. Rozžiarená dúha hniezdi v mojej duši, prívetivý úsmev kvapky ticha suší. Sila v dobre klíči, šanca dáva dary. odmenou sú chvíle v prítomnosti jari.