Po vyčerpávajúcich skúškach z letného semestra som si chcel odpočinúť. Nerád však relaxujem pasívne. Dva a pol mesiaca voľna je predsa len dosť dlhý čas na to, aby som len sedel na zadku. Keďže som odmalička chcel spoznávať cudzie krajiny, rozhodol som sa, že teraz je na to ten správny čas. Vždy som chcel navštíviť Francúzsko. Sadol som si k počítaču a na internete som začal hľadať lacné letenky. Nemal som veľa peňazí, študenti mávajú viac v hlave ako vo vrecku. Zadal som do internetového prehliadača svoju požiadavku a čakal, čo mi nájde. Postupne som sa preklikával stránkami, až som našiel výhodný first minute. Ponúkala ho letecká spoločnosť Ryanair. Okamžite som zavolal priateľke, či by si nechcela spraviť výlet do Paríža. Súhlasila. Nepovedal som jej však jednu maličkosť. Rezervoval som ešte ďalšie dve letenky na trase Paríž – Londýn.
Bol som veľmi vzrušený. V tú noc sa mi nedalo ani zaspať. Vstal som z postele, vybral som cestovnú tašku zo skrine a začal som sa baliť. Na druhý deň sme si s priateľkou vyzdvihli letenky. Ešte nikdy predtým som neletel, preto som mal trochu rešpekt. Predsa len, zrazu sa ocitnúť niekoľko kilometrov nad zemou… Našťastie mal som pri sebe priateľku a jej bezstarostný úsmev pochoval všetky moje neopodstatnené obavy. Let bol našťastie hladký.
O niekoľko hodín neskôr sme stáli pod Eiffelovkou. Bol to krásny pocit. Romantická atmosféra sa nám začala dostávať pod kožu. Slnko práve zapadalo a my sme sa pobozkali, po francúzsky, ako sa patrí. Nádherný výlet. A keď som sa pozrel do priateľkiných očí a videl iskry šťastia, vedel som, že táto dovolenka bola správna voľba. V Paríži sme sa zdržali dva dni. V poslednú noc som priateľke prezradil, že sa naša dovolenka ešte nekončí. To, kde mali viesť naše kroky sa dozvedela až v odletovej hale.
V Londýne bolo o čosi chladnejšie, trochu sychravo. Nám to však nevadilo. Mali sme jeden druhého a ďalšie dva dni pred sebou. Architektonické skvosty ako Big Ben, Tower Bridge, Buckinghamský palác nás očarili svojou krásou. Sem sa ešte vrátime, šepol som priateľke, keď sme sa k sebe večer túlili.
Boli sme v Anglicku a ja by som si nikdy neodpustil, keby som nenavštívil Liverpool, mesto preslávené legendárnou hudobnou skupinou Beatles a kvalitným futbalovým zázemím. Z Londýna to bolo ďaleko a tak sme sa rozhodli letieť. Čas sú peniaze, ako sa hovorieva.
Na Slovensko sme sa vrátili prešpikovaní zážitkami. Pamäťová karta v mojom foťáku praskala vo švíkoch od toľkých záberov. Vždy, keď si ich prezerám, akoby som sa vrátil v čase a opäť prežíval všetky tie krásne chvíle. Doteraz cítim v srdci šteklenie parížskeho západu slnka a chuť Francúzska…
Celá debata | RSS tejto debaty