Martin Chudík

Bol piatok. Jeden z tých dní, kedy sa srdce chveje vzrušením z nadchádzajúcich chvíľ. Čakal na mňa víkend plný dobrodružstiev s mojou láskou. To, čo sa nedalo realizovať počas skúškového obdobia, sme mali na pláne dobehnúť v nasledujúcich dňoch.

         Počasie nám prialo, rozhodli sme sa tráviť celé hodiny v prírode, nadýchať sa zdravého vzduchu a zabudnúť na okolitý uponáhľaný svet v prístreší tieňov starých stromov na Partizánskej lúke a Železnej studničke. Po troch hodinách neprestajného chodenia, sme v nohách začali cítiť úskalia lesnej cestičky. Ticho, chlácholivý štebot vtákov, ukrývajúcich sa v korunách stromov, bezstarostný hmyz poletujúci z kvetu na kvet, dotieravé komáre, ktorým sa už máli vysávať krv z ľudských končatín a rady by sa napili rubínového moku dokonca aj z očných viečok. Toto všetko sa snúbilo v jednej dokonalej divadelnej hre, ktorej súčasťou sme sa stali i my. Chvíle podobné týmto sú výnimočné. Nestáva sa často, že všetky faktory ovplyvňujúce vydarený výlet sa spoja v náš prospech.

         Vtedy si treba vychutnávať každú sekundu. A plnými dúškami. Veď svet je jedna veľká ruleta a život drobná loptička, ktorá sa raz zagúľa na „šťastné“ políčko, inokedy sa zastaví na čiernej trinásťke…