dekadentná deštruktívna dynamika detailného dadaizmu delí deprivujúci dialóg dennou dávkou didaktiky dolámaná demonštrácia dopriala dogme dokonalú defloráciu dokončenej definície

Venované DV Ako loď na vlnách odhodlanej snahy, hľadám nový prístav, prekračujem prahy. Rozžiarená dúha hniezdi v mojej duši, prívetivý úsmev kvapky ticha suší. Sila v dobre klíči, šanca dáva dary. odmenou sú chvíle v prítomnosti jari.

Osamelé topole v tieni drzej nevôle stoja, bránia naše sny, keď sme v sebe nezvestní. A keď nás rania činy so značkou ťažkej špiny, budeme vždy pevne stáť, odhodlaní bojovať. Zahľaď sa na topole, skrývajú svoje bôle, týčia hlavy k nebesám, s ich odvahou nie som sám…

Psyché Schody do neznáma… nikto nepozná všetky drahokamy v pokladnici zraniteľných dotykov, návštevy sú vítané. …ticho načúvať krehkému bohatstvu s vratkými krídlami, len tak si ráno privstať, nazrieť dovnútra a pochopiť, čo sa často nedá… …vlastnú psyché.

Váza s vôňou jari Kuchynský stôl zdobí váza. Nezíva už pustým šatom. Vo váze sa skveje život v novom raste započatom. Celý byt sa nadchol čarom prvých jarných bahniatok. Dodali nám energiu, skrášlili stôl na sviatok. Veľká noc sa môže začať, prezradil nám už spev vtáčat. […]

Nachádzam seba… Prechádzam sa múdrym lesom, v očiach sa rozprestiera súš. Odhalím bohatstvo za závesom, stratenú túžbu, čo prekryl tuš. V šumení zosnulých listov zbieram zrnká svojho žitia a krehké stopy sú cestou čistou, len skúšané duše šťastie cítia. V najmenšom súste poklony neba dozrieva obraz, nachádzam seba…

Cesta za láskou I. na ceste k láske zurčí život farbami sladený medom II. v duši zamknutý prach znenazdajky zmizol srdce ožilo III. kvety spievajú vôňu pre naše pery bozky lietajú

Čo mi prinesie? Načúvam pochodu vetra a čakám, či nezacítim zmenu v jeho kroku. Odpovedá stálym vytím s možnosťami bez úroku. V pravidelnom rytme dychu márne hľadám sladkú príchuť, žiadne prázdne miesta… Bez pokuty za nároky voda plameň trestá.

Verný strážca Zrána čierna vrana sedí na konári vŕby, pozerá sa priamo na mňa, zlovestne sa hrbí. Prečo každý rok sa vracia na to isté miesto? Vytvára si vôkol seba tajuplný priestor. Hypnotizuje ma zrakom a jej lesklé perie rozrezalo drahý pokoj, strach sa z očí derie. Vytrvalo stále sedí, hlasno škrieka do sna, stráži moje svedomie, ktoré dobre […]

Zatratene chcená Zastonala… Len tak potichučky, aby si ju nikto nevšimol. Ubolené rúčky objímali roztrasené kolená, sedela v tmavom kúte sama zmätená a trucovité slzy padali na perute vytúženej slobody. Uväznená v čudnej klietke prelietavých túžob, pochovaná do vody nekonečných omylov, kde čaká na ďalšie prianie. Odhodená a či chcená, […]