Chvíle sa lámu ako vlny o skaly v mrazivom prieniku odkrytých starostí, brieždenie otáľa… chráni ho však prezumpcia neviny.

V matkinej kolíske oberá teplo, unavené okolím nachádza istotu, v pohľade presvitá odveká potreba cítiť, že všetko sa začína úsmevom.

Zubnou niťou čistím zbytky minulého piatka, nechcem myslieť na výčitky, keď ma zima hladká. Sklamaním sa stráca zo snov vytúžená kresba, neriadi sa podľa osnov osudový rezbár.

Stratil som svoje topánky v tvojich krehkých stopách, keď si ma šteklila v žalúdku, súmrak na nebeskú klenbu klopal, šepkala si tajne listom, aby mi neskryli cestu. Kráčam s tebou po tom istom chodníku, v šuchotaní briez… bosý cítim tvoju túžbu, tak ma láska vzkries.

Drosophily dedia dravo giga geni(t)álne gény, parentálnym priamym právom zostal zadok zafarbený. Odstraňujú ostýchavo skúmavkovú sýtu stravu, hedonicky hodia hlavou, mlsne menia mýty mravu.

Zem nasiakla jeseňou, september sa lepí na päty, vzduch je zrazu veľmi napätý, páchne ako nesplnená povinnosť. Nestihol som zavrieť dvere za letom, odzvonilo všetkým sladkým záletom v malinovom objatí, kým sa slnko ku mne obráti, budem starší o rok spomínať na dozretú odvahu, ktorú privial vietor od Váhu, keď som hľadal lásku v krehkom dotyku…

Ľahli sme si vedľa seba bez paplónov, zimomriavky liečia zmysly chladnou vôňou. Odkrytí sa môžme dotknúť svojho dychu, vychutnať si nahú polnoc v sýtom tichu.

Rolujem po pristávacej dráhe, navigačné svetlá žmúria súbežne s mojimi unavenými očami, odkladám okuliare, chcem vidieť cestu bez príkras, nebo preťali žeravé blesky a ja sa už ako po x-týkrát neviem rozhodnúť, či vzlietnuť alebo sa ďalej dívať do neznáma… roky pretekajú neúprosnými chvíľami nič sa nezastaví, ani jemný piesok medzi prstami, […]

Nechcem myslieť na tie rána, keď sa budím celkom sám, vtedy vrúcne prosím Pána, dvíham oči k nebesám. Nežné prebúdzanie láskou, pod nahými dekami, dotyk ako od beláskov po pokožke steká mi… Nemá posteľ, zmizli slová, ktoré zneli muzikou, nestihol som si ťa schovať, v srdci zostal chladný kov. Nechcem myslieť na tie rána, keď tu so mnou nie si […]

V jej pohyboch vánok ľahký ukolíše každý pohľad, úsmevom zaženie mraky, náladu zlú pošle pod ľad. Čistá duša holubice, pobozkám ju na jej líce. V krásnych očiach radosť kvitne, milujem ju nenásytne.