Martin Chudík

sú chvíle, keď sa všetko javí čierno-biele a každý nádych bolí srdce… Som Prometeus prikovaný k starej hrudi života, zvuk srdca počuť z každej strany, z mojej hrude volá samota. V clivom náreku vetra hľadám roztrhanú dušu na kusy, ktorá nebola nikdy mladá…, pozemská reťaz ma zadusí. Aj plytký nádych páli pľúca, keď sa strácam v […]

Zaspávam v žmurknutí tvojho oka, viečkami zakrývaš hlboký výstrih vášni rozpálenej dodivoka. Vypršala doba platnosti všetkým opatrným slovám, plachým dotykom… V nove nášho zrodenia skonala drahá nevinnosť, niektoré veci sa nemenia. Poznám cestu ku šťastiu, celaskon lásky tvojich pier a viem, že vytúžený mier sa skrýva v každodennom predvídaní […]

Bol piatok. Jeden z tých dní, kedy sa srdce chveje vzrušením z nadchádzajúcich chvíľ. Čakal na mňa víkend plný dobrodružstiev s mojou láskou. To, čo sa nedalo realizovať počas skúškového obdobia, sme mali na pláne dobehnúť v nasledujúcich dňoch. Počasie nám prialo, rozhodli sme sa tráviť celé hodiny v prírode, nadýchať sa zdravého vzduchu a […]

Sedím tu a pozerám sa na svet cez okuliare, ktoré som si nekúpil. Podaroval mi ich mesiac jún, aby som si vyskúšal pohľad na svet aj z iného uhla. Nuž sa dívam a nie je to veru ľahký pohľad. Predo mnou samé skriptá, poznámky, zošity…Tak sa snažím študovať, nech už mám úspešne za sebou všetky skúšky, veď prázdniny sú za dverami, patrilo by […]

Pribitý na misky váh leží človek v pote budúcnosti, odhodlaný samovrah… Keď sa šťastie uňho postí, klesá k hline svojich nôh, keď ho láska láme v kosti, dlho lieta v oblakoch. Kruté váhy osudu, premenlivé ako apríl, šetriť ľudí nebudú…

Tam, kde sa to všetko stáva, pod stromom s listami lásky, zahorela vatra dravá v teplý večer svätojánsky. Zapletený veniec ticha, zvedavosťou srdce dýcha, lampáše ma nocou vedú, chcem ochutnať z tvojho medu.

dekadentná deštruktívna dynamika detailného dadaizmu delí deprivujúci dialóg dennou dávkou didaktiky dolámaná demonštrácia dopriala dogme dokonalú defloráciu dokončenej definície

Venované DV Ako loď na vlnách odhodlanej snahy, hľadám nový prístav, prekračujem prahy. Rozžiarená dúha hniezdi v mojej duši, prívetivý úsmev kvapky ticha suší. Sila v dobre klíči, šanca dáva dary. odmenou sú chvíle v prítomnosti jari.

Osamelé topole v tieni drzej nevôle stoja, bránia naše sny, keď sme v sebe nezvestní. A keď nás rania činy so značkou ťažkej špiny, budeme vždy pevne stáť, odhodlaní bojovať. Zahľaď sa na topole, skrývajú svoje bôle, týčia hlavy k nebesám, s ich odvahou nie som sám…

Všade naokolo plno nedočkavých tvárí, zoskupených v hlukoch či stojacich v rade. Nie, nezačal sa výpredaj, ale skúškové obdobie priložilo Damoklov meč na krk študentom. V očiach sa mihá očakávanie. Nejednou hlavou prebehne myšlienka na vytúženú otázku či tému, ktorá by rozjasnila tvár pri odpovedi. Zvedaví, ako malé deti hrnúce sa pod vianočný […]