Martin Chudík

Vymenili pouličné osvetlenie… všade striehnu prázdne tiene, rozliate kostýmy beztvaré, odvekí pútnici bez tváre. Stratili sa tmavé kroky, zostali chodníky spomienok, smutný obraz čiernooký… Nový pohľad, neosobný pocit, chladný víchor, zimomriavky noci.

Na koncerte. …medzi strunou E a A preskočila melódia čistá, hĺbavá, priamo z bútľaviny tela, ďalšia skladba odletela, hudobník sa skláňa k nohám, naklonená rovina, tam sa všetko začína.

Precitnem v pominutí sekundy… Rozložila si ma na sto predsavzatí a január sa ešte nehlási. Či sa trochu trpieť neoplatí? Veď ľahko zvládaš mierne otrasy. Hrdo si odkladáš pestrý zoznam, dodržíš ho do bodky, do krvi, viem to, pretože ťa dobre poznám. O deň som ho našiel na posteli, úhľadné písmo a prvá veta: Splním všetko, čo sme spolu chceli. […]

Dymí sa mi z hlavy, nerozmýšľam… Len som si zapálil cigaretu, aby som zistil, akú chuť má v ústach zúfalý fajčiar, ktorý klame, že nefajčí. Strata času, nikoho tým neohúri…

Povedala si, že hľadáš čierne oči rannej kávy, v ktorých utopíš únavu, jedna šálka všetko spraví. A pri pohľade na teba, podal som ti pohár vody, veď kofeín by vymazal sladkú vôňu, nočné hody. Milujem, keď si ospalá, vtedy verím v realitu, žiadny sen, žiadna predstava, v tebe vidím pravdu skrytú.

Krivé pohľady ako netaktná skolióza prekĺzli cez prah snahy a pod taktovkou virtuóza chceli spáliť odvahu na popol, nezanechať kúsok nahý ako na hranici v Saleme, kde svedomie nikdy nedrieme, keď v rozbehnutej svorke vlkov objavil sa nový jedinec. Odsúdený vlastným osudom nezavesím hlavu na klinec.

Stmieva sa čoraz skôr. O to rýchlejšie, keď je zamračené ako dnes. Obloha sa zmenila na výkres obliaty vodou, v ktorej niekto umyl štetec od čiernej a tmavomodrej farby. Takto asi vyzerajú bielučké šaty nevesty po tom, čo v nich spadla do mláky. Do takej na kraji cesty, ktorú rady navštívia kolesá ženúceho sa auta po meste. Nič radostné… Z kuchyne ku mne dolieha zvuk […]

Prší, ako už po x-týkrát počas tohto leta. Sledujem kvapky ako sa pretekajú, ktorá skôr dosiahne studené objatie mláky, no zabúdajú na to, že len spoločnými silami ju môžu vytvoriť. Tak isto zabúdame na súdržnosť aj my, ľudia. Stačilo by sa v niektorých prípadoch len zamyslieť a správne vyhodnotiť situáciu, problém. Požiadať o pomoc, poradiť sa. Rýchlejšie by […]

Obloha stratila zdravú farbu z líc, obliekla sa ako do dažďa, vysiela špiónov do ulíc, klepocú… ich kroky uši podráždia. Už odkladám smutné gumáky, aby som pochopil čísi strach, keď položím srdce do mláky a nájdem mrazivý odkaz na dverách…

Bezvetrie… Nepohne sa ani vlnka a krištáľová hladina sa v tvojich slovách rozpína, neodbytná myšlienka bystro žblnká. Zaklope mi ako tulák na vráta. Keď s radosťou jej otvorím, z mysle sa stratí hmlistý dym, rozplynie sa nechápavá záplata. Vnímam ťa molekulou lásky a odpovede na otázky poznám ako tvoje pery. Si môj denník, moja nahota, keď sa […]